Basnicky.sk

Žiaľ silný ako morský príboj
prebodol mi srdce.
Memal som sily odolať mu.
Chcel som zomrieť, nič nevnímať ani slzu nevyroniť
a predsa smútiť, za Tebou Tatianka.
Tvoje srdce odteraz vždy chladné a Tvoje oči vždy veselé
už nikdy nechceli mi dať ani trocha radosti či nádeje.

Nemal som pre Teba hodnotu,
moje srdce, ktoré sa celé len pre Teba odovzdalo, bolo málo.
Vzdalo sa života a lásky, viery či nádeje.

Je to bolesť, trápenie,
cítiť v srdci nekončiacu lásku k Tebe a nemôcť povedať ani slovo, Tebe.

Ty si odmietala moje ponuky, môj život, spoločnú radosť a zraňovala toľkokrát.
Ale za tie krásne dni ďakujem Bohu,
že dal mi prežiť ten krásny pocit lásky aspoň na chvíľu.
Potom ako čierny havran sadol mi na srdce tieň a rozšíril pocit ničoty.

Už nikdy sa nestretneme ja a Ty.

Zbohom Slniečko moje.

(Tatianke, ktorá bola mojím druhým Slniečkom)